Alzheimer – herečka Zuzana Kocúriková má s touto chorobou smutnú skúsenosť
Ja mám osobnú skúsenosť s Alzheimerovou chorobou. Osem rokov na ňu trpela moja mamička. Bola to dáma v pravo slova zmysle. Múdra, jemná, chápavá, láskavá, elegantná žena. Aj po odchode na dôchodok prekladala knihy z troch cudzích jazykov. Prvý príznak sa objavil keď mala 73 rokov. Všimla som si, že si naopak obliekla nohavice. Hneď som vedela, o čo ide, lebo na túto chorobu zomrela aj mama našich priateľov. Veľmi som to s ňou od začiatku prežívala. Ale od každého člena rodiny si takáto choroba blízkeho vyžaduje veľa trpezlivosti a odriekania. Pomáhali nám opatrovateľky, ale aj tak sme ju po piatich rokoch museli dať do ústavu, kde sa o ňu vedeli postarať. Je to strašné, keď sa vám pred očami mení človek, ktorý bol pre vás po celý život vzorom toho najlepšieho, čo na svete máte. Choroba ju potrápila celých osem rokov. Už niekoľko rokov je mŕtva a ten koniec bol veľmi smutný. Som rada, že sa dnes o Alzheimerovej chorobe hovorí, lebo ak sa podchytí od začiatku, má oveľa ľahší priebeh.
Radí MUDR. Elena Žigová
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí demencia Alzheimerovho typu medzi 10 hlavných smrteľných ochorení a so starnutím obyvateľstva riziko vzniku tohto ochorenia rastie. Alzheimerova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré je sprevádzané postupným úpadkom pamäti, myslenia, chápania, reči, schopnosti učiť sa, úsudku a plánovania. Príznaky ochorenia začínajú výpadkami krátkodobej pamäte, dezorientáciou a inými mentálnymi poruchami, ktoré postupne môžu viesť až k strate kontroly nad telesnými funkciami. Najčastejšie sa objavuje u ľudí starších ako 65 rokov, s mierne častejším výskytom u žien ako u mužov. Príznaky Alzheimerovej choroby možno v prvých fázach ochorenia ľahko prehliadnuť alebo ich pripísať stresu, únave či depresii a strate chuti do života súvisiacej so starnutím. Častým prejavom je aj zmätenosť či popletenosť, po čase sa objavia menšie poruchy pamäte, ktoré sa postupne prehlbujú. Ľudia postihnutí týmto ochorením môžu zabúdať mená svojich blízkych, názvy známych miest či účel každodenne používaných predmetov. Ako sa pamäťové výpadky, príznačné pre rané štádium ochorenia, postupne zhoršujú, pridávajú sa k nim aj iné mentálne poruchy a problémy správania.
Všeobecne sa príznaky rozvíjajú nasledovne – aj keď postup choroby môže mať v jednotlivých prípadoch mierne odlišnosti:
- spočiatku nenápadne nastupujúce zmeny osobnosti spojené so zvláštnymi „maniermi“ alebo nevhodným správaním , niekedy akoby „karikovanie“ pôvodnej osobnosti
- postupný nárast porúch pamäti
- depresia a úzkosť, alebo iné poruchy afektov, nálad
- problémy s učením sa novému, problémy s obsluhou domácich spotrebičov, telefonovaním
- neskôr všeobecná zmätenosť , neschopnosť plánovať a riešiť komplexnejšie problémy
- problémy spojené s jazykom, matematickými operáciami a úsudkom
- náladovosť, pocity smútku alebo hnevu , striedanie apatie a podráždenosti
- dezorientovanosť v čase a priestore
- neschopnosť adaptovať sa na zmenu, nové prostredie a podobne
- utiahnutosť, či už pre stratu sebadôvery alebo pre komunikačné problémy
- v pokročilých fázach choroby – poruchy poznávania známych osôb, ilúzie
- strácanie predmetov a následné obviňovanie okolia z okrádania
- bludy a halucinácie
- túlanie sa a schovávanie predmetov , nepokoj, agresívne prejavy
- problémy s prijímaním potravy
- poruchy spánku
- strácanie schopnosti vyjadrovať sa rečou
- strata celkovej kontroly nad sebou samým a telesnými funkciami
- s následnou plnou odkázanosťou na opateru
- postupné ubúdanie aktivity, imobilizácia, kachexia
Narastaním príznakov v pokročilých štádiách choroby, zvlášť nepokoja, nespavosti, negativizmu a agresivity, tieto sa môžu stať dôvodom úplného vyčerpania osôb, ktorí chorých opatrujú a následnej inštitucionalizácie (umiestnenie do nemocnice, neskôr do lôžkového zariadenia sociálnej starostlivosti). Adekvátna liečba zmierňuje nielen príznaky úbytku pamäťových a intelektových schopností, ale znižuje výskyt porúch správania u chorých, zlepšuje ich opateru a predlžuje dobu zotrvania v prirodzenom domácom prostredí, resp. úplné doopatrovanie doma. Aj keď sa dnes presne nevie, čo spôsobuje Alzheimerovu chorobu, niektoré faktory sa u ľudí s týmto ochorením objavujú spoločne. Odborníci sa preto zhodujú, že istá kombinácia nasledujúcich faktorov môže vytvárať predpoklady pre rozvoj Alzheimerovej choroby:
- pokročilý vek
- niekedy dokázaná dedičnosť, ale prevažujú prípady sporadického výskytu, teda bez dokázanej genetickej dispozície
- výskyt rizikových faktorov, ktoré podmieňujú aj vznik srdcovo-cievnych ochorení – vysoký krvný tlak, fajčenie, obezita, cukrovka, vysoký cholesterol
- predchádzajúce úrazy hlavy
- stres
- vysoká miera úzkosti a pesimizmu
- škodlivé vplyvy prostredia
